Trvalo to veľmi dlho si priznať , že potrebujem odbornú pomoc. Nakoniec sa vyplatilo. Už cez rok navštevujem psychiatričku, nie vôbec to nieje hanba a chvalabohu netrpím úzkosťami *klop na drevo*

Takto to začalo… 

Psychiatrické vyšetrenie pred 10timi rokmi vzniklo z dôvodu bolesti chrbta - vraj som bola bez života. Nebaví ma škola , ostala som bez športu ,…
Ukážte mi človeka ktorý je "so životom" keď má bolesti, ja mu zložím poklonu. 

Moje prvé AD boli - fevarin , malinké lentilky - po užití tých liekov som úprimne nevedela že nejaký chrbát mám , nie to, že som mala nejaké bolesti.

Mojej mamine sa to nepáčilo tak sme znova navštívili psychiatričku že chce aby mi tie lieky vysadila lebo som až moc veselá a doktorka , že dobre tak nech ich doberiem a ukončíme liečbu. Užila som nejakú kombináciu liekov ktorú som nemala a ocitla som sa na JIS na prístrojoch , nevedela som či spím alebo nespím , nevládala som na nohy a na nič sa neprišlo takže som to mala zo psychiky. Presne tak, nikoho nenapadla zlá kombinácia liekov, iba my doma sme o tom vedeli, nevadí ! Hlavne že som fit vrámci možnosti - ten chrbát znova bolel. 

Príbeh začal odznova ale bez psychiatričky. Vysunuté platničky sú DES! ale to je úplne iný príbeh.

Tu to pokračovalo…

Prvá noc s liekmi na spanie minulý rok

Bolo príjemné nie len zaspať vedľa svojej polovičky ale zaspať bez gulášu v hlave je ešte príjemnejšie. Vnímala som iba film ktorý sme pozerali a nemala som v hlave otázky typu či som niekomu ublížila , či je v poriadku že som pól dňa presedela a podobne. Zaspala som bez problému , bez akejkoľvek otázky z podvedomia. Zobudila som sa , čakala som že budem ešte ospalá ale iba ma mierne ťahali oči na svetle.
Citlivejšie som vnímala ľudí v autobuse , tvárili sa akoby ich hneval celý svet.

Druhá noc už nebola taká príjemná ako tá prvá. Bola som po nočnej smene a ako náhle som zatvorila oči spustili sa mi pred očami blesky, v sekunde som otvorila oči či to nejde z vonku a nešlo. Spustili sa zvukové halucinácie presne ako na magnetickej rezonancii. Predpokladám že telo ešte nebolo ukludnené ale spala som celkom dobre. Konečne zaspávam v kľude. 

Dni sú celkom kľudné , ja starý nervák sa na niečo vždy rozčúlim.

Panické záchvaty , úzkosti,…

Prvý uvedomelý panický záchvat

Najprv som si myslela že je to úzkosť, a možno aj bola - kto vie. Trvalo to pomerne krátko ale bojím sa, že príde znova. Ruky sa mi roztriasli ako notorickému alkoholikovi a tep sa mi zrýchlil ako keď sa spustí jazda formúl. Išli sme dávať chlieb do pece.

Neviem čo mohol byť spúšťač.

Druhý PZ prišiel presne tak isto ako prvý s jediným rozdielom po virtuálnej hádke a uvedomení že s tým človekom som za krátky čas prežila mnoho a dal mi mnoho a prečo si ubližujeme? nezmohla som sa na nič iné len na starý známy plač. A veď prečo nie ?
Neplakala som roky , aspoň som menej vycikala - "nájdi niečo pozitívne na negatívnom"

Mala som potrebu to zverejniť nie kvôli sebe ale možno kvôli niekomu kto hľadá takisto nejaké útočisko a cíti sa podobne a je na búrlivom mori ako tá loďka. Sama som veľmi dlho rozmýšľala či vyhľadám odbornú pomoc , niektorí hovorili že načo , iní ma podporili. Mala som stres ale ten opadol v momente keď som počula že sa môžem vyrozprávať bez obáv. 

Možno si niekto pomyslí že vyrozprávať sa cudziemu človekovi ? Blbosť ! Ten človek ťa neodsúdi za nič, človek ktorého poznáš roky ti možno vrazí nôž do chrbta a ešte ti ho poriahne. Vyhrala som alebo prehrala nad vlastným telom? Dovoľujem ovládať anti#presíva vlastné telo , myslím že môžem byť rada že som nedopadla horšie. Prvé týždne boli vrámci nežiadúcich účinkov HNUS , myslela som že ich vyhodím do koša. Vedela som že už to nemôže byť také ako s vitamínmi - zabudnem a zoberiem na ďalší deň a nič sa nedeje, toto je iné. Akonáhle odozneli nežiadúce účinky som bola pokojnejšia , pretože som nemusela objímať záchod ale prišla etapa niečo ako opravovanie mozgu. Kreslenie , meditovanie , záhrada , boxovanie a iné aktivity pomôžu nachvíľu odpútať pozornosť.

 Pre mňa najväčší boj

Určite sa každý chytal za hlavu , ty a problém s jedlom ? Áno a stále som kontrolovaná aj keď sú to už približne 3 roky. Ale nemusíte sa báť. Jem keď cítim hlad. Jem normálne (aspoň pre mňa ) porcie.

Niesom psychopat, som zdravý človek ktorému záleží na svojom duševnom zdraví.

- z poznámok dňa 01.12.2023 kedy som začala riešiť psychické zdravie